Telesná zrelosť
Posudzovanie výšky a hmotnosti je najčastejším, najjednoduchším, ale súčasne najmenej presvedčivým ukazovateľom vyspelosti dieťaťa. Na jednej strane deti vyššieho vzrastu a silnejšej postavy lepšie vyhovejú náporu požiadaviek, ktoré škola kladie, čiže deti prevyšujúce priemer sú vo výhode, no na druhej strane deti pod priemerom, malé a slabé sú v nevýhode. Slabá telesná stavba ohrozuje dieťa zvýšenou unaviteľnosťou a príliš malé deti, nápadne odlišujúce sa od priemeru môžu mať pocit menejcennosti, keď nevyrovnajú svoj telesný nedostatok inými prednosťami a stanú sa terčom posmechu druhých detí. V období vstupu do školy sa nápadne menia telesné proporcie dieťaťa. Zmeny vedú k dosiahnutiu „filipínskej miery“ čo znamená, že ruka natiahnutá cez vzpriamenú hlavu dosiahne na ušný lalôčik na druhej strane. Dieťa v tomto veku až aj lepšie šetrí silami, je schopnejšie drobných a presnejších pohybov, ktoré sú dôležité pri písaní a lepšie koordinuje aj automatické a voľné pohyby.
Kognitívna zrelosť
Dieťa začína svet chápať realisticky, je menej závislé na svojich prianiach a okamžitých potrebách. Začína logicky myslieť aj keď len na konkrétnych predmetoch a pri konkrétnych činnostiach. Školský úspech závisí zrejme aj na ďalších schopnostiach dieťaťa, obzvlášť na jeho reči, pamäti a určitej zásobe znalostí získaných v predškolskom veku.
Emočná, motivačná a sociálna zrelosť
Emočnou zrelosťou rozumieme veku primeranú kontrolu citov a impulzov. Dieťa už má byť schopné odložiť splnenie svojich prianí ak je to nutné alebo výhodné vzhľadom k neskoršiemu cieľu. Schopnosť sústrediť sa na úlohu a vytrvalo pracovať vzrastá len postupne a preto je dôležité neustále dbať na to, aby kladené požiadavky neprekročili hranice ich prirodzeného vývojového stavu. Úlohy by mali byť najprv ľahké a len postupne ťažšie, dĺžka práce pomerne krátka a uznaním či odmenou za vykonanú prácu by sa nemalo v triede ani doma šetriť.Dieťa by malo byť menej závislé na rodine tak, aby sa od nej vedelo na čas odlúčiť.